človek, ktorý má rád veľmi veľa...svojím písaním chcem aspoň trošku priblížiť svoje zážitky, názory - možno neobyčajné, možno banality... Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, čo oči videli, uši počuli a .., stalo sa vo vlaku, Súkromné, Erasmák a Bologna, zistené z TV alebo kde bolo .., školoviny
Nijak inak sa to nedá nazvať po voľbách, ktoré sa konali 5. marca 2106, kedy aj do „nášho kraja“ zavítal vo väčšej miere, než sme si zrejme predtým dovolili pripustiť, ideový smer, ktorého dôsledky by si mali mnohí pamätať.
Leto tohto roku je na Slovensku zjavne načisto preč, ale spomienky zostávajú, ba dokonca aj množstvo fotiek. Posledným novým miestom, kde sme sa zastavili v Taliansku toto leto bola maličká dedinka Bagni San Filippo.
Treťou zastávkou tohtoročného cestovania po Taliansku sa stala Siena. Nebolo to posledné miesto, ktoré patrilo medzi naše ciele, ale v rámci určenia ďalšieho pevného bodu, resp. miesta bývania by sa ním dalo nazvať. Stala sa naším „domovom" opäť na dva dni.
Firenze bola ďalšou zastávkou v Toskánsku, kde sme mohli stráviť dva dni a dve noci. Opäť patrí k svetoznámym mestám, ktoré sú plné turistov a je v ňom naozaj čo obdivovať a kam sa ísť pozrieť. Musím povedať, že nevedel som celkom, čo od tohto mesta očakávať, ale naplnilo moje očakávania o typickom talianskom meste s miestami.
Tento rok sa dovolenka konala v štýle návštevy 3 miest v Taliansku, keďže je to zaujímavejšie ako tráviť nekonečné dni a hodiny na jednom mieste, ktoré sa dá často prejsť za pár hodín. Prvá časť sa týka mesta spomínaného v názve.
Trvalo to nejakú dobu, ale dávno zbožňovaná 320-ka Touring sa konečne dostala do môjho vlastníctva. Kedy sa to celé začalo si skutočne nepamätám, ale tie dôležité rozhodnutia prišli na prelome minulého a tohto roka, na jar a to najlepšie prišlo len nedávno.
Už je to nejaký ten týždeň, kedy som niečo vytvoril. Ale pravda je taká, že nebolo kedy. Ale prišiel čas, keď by sa patrilo poskytnúť pár pekných vecí, čo tu človek môže vidieť a zažiť. Na druhej strane už toho ani tak veľa nebude, keďže na to neostáva čas a aj preto, lebo sa to blíži pomaly a isto ku koncu.
A je tu tak trochu sľubovaný výlet do Bologne, do mesta mnohých tvárí, veľmi dávnej a jedinečnej histórie, mesto so sídlom univerzity, ktorá je založením v roku 1088 najstaršou v Európe (Universitá di Bologna), ale aj mestom, ktoré si na prvý pohľad zamilujete alebo budete neznášať. To prvé je však asi pravdepodobnejšie:).
Salve...seriál pokračuje ďalšou časťou, ktorá sa tentoraz odohrávala v malom turistickom mestečku neďaleko Ceseny - Cesenatico. Bližšie lokalizovať toto miesto neviem, maximálne ohodnotiť koľko vás to môže stáť pri ceste z Forli. Táto časť totiž nie je súčasťou výletov v rámci Erasmu.
A už je tu mesiac môjho pôsobenia vo Forli. Je to už celkom dlhá doba na to, aby som sa trochu venoval aj tomuto mestu. Nie, že by som nechodil po rôznych chodníčkoch a cestičkách, ale akosi sa mi to stále zdalo málo. No prišiel čas spoznať trochu aj Forli.
Prišiel tretí víkend a opäť je tu možnosť vybrať sa do sveta. Tentokrát to bolo malé mestečko Brisighella s bohatou históriou a inak kúpeľné mestečko s milými ľuďmi (nie, že by boli iba tu), ale v takých dedinkách to je akosi viac cítiť.
Prešiel takmer druhý týždeň a opäť je tu pár čerstvých noviniek z Forli, ktoré sa dejú v okolí. Keďže škola začína až v marci je čas aj na rôzne výlety, okrem učenia sa taliančiny. Dnešná časť sa však bude venovať hlavne mestečku Rimini.
Áno je to tak už sa to začalo a začínam jednu z ďalších trojmesačných častí môjho života, ktoré v tomto prípade strávim v mestečku Forli, ktoré sa nachádza asi 70 km južne od známeho mesta Bologna a kúsok od dovolenkového strediska Rimini.
Je to asi štyri dni dozadu, čo sme boli na zákazke v jednej firme v najväčšej obci na Slovensku. Bolo celkom dobre, stretli sme dokonca jedného známeho čo tam robí. No až na záver prišlo to, o čom tu ja vlastne chcem točiť dnes.
Neustále niekde na ceste...Žilina, Zvolen, Prievidza, Košice, Bratislava...a mnohé iné a ďalšie, ktoré stále brázdim, a prečo vlastne? No všade tam aj inde sú zákazky, ktoré treba spraviť. Je pravdou, že nie vždy je to ľahké, ale keď sa práca stáva istým spôsobom zábavou, ide to o to ľahšie.
Na cestách za prácou človek zažije všeličo možné aj nemožné. Spoznáva ľudí, rôzne zaujímavosti a hlavne krajinu. A keďže sme s kolegami na ceste neustále, tak ja občas využívam možnosť fotiť, ak stíham. Takto sa náhodne zrodilo aj pár nasledovných fotiek.
Po niekoľkých mesiacoch čakania prišiel ten deň, keď tešiaci sa členovia „blogsme partei“ sa stretli počas troch dní na plahočení sa vodami Hrona. Chuť aj odhodlanie všetkých bola preveľká, o tom niet pochýb pri pohľade na zábery Jožka Drahovského. Občas však tento entuziazmus schladila „frišná“ voda, náladu na vyladených raftoch a páľavách to ale nekazilo.
Tak som sa opäť ocitol na tri dni v obci Čierny Balog na menšej brigáde na jednej chalupe u kamaráta s jeho rodinou. Bol s nami aj ďalší kamarát a jeden večer sme sa vybrali do jedného miestneho motorkárskeho baru. Objednávajú sa tri rezané pivá. Čapované čierne však nebolo, tak sme dúfali, že sa to podarí urobiť aj z fľaškového. Tamojší kraj by som nazval s veľmi mäkkou slovenčinou a čo na mysli to na jazyku. Mäkčia aj tam, kde sa to takmer nedá. Po chvíli však prichádza pseudočašník a hneď ako nás už videl a my jeho kričí: Chľapi, ono sa to nejak posraľo. Pre nás trochu nezvyklé, ale zabavili sme sa a chutilo tiež dobre:).
Na niektoré správy sa oplatí čakať veľmi dlho. Niekedy síce nie, ak nie sú dobré, ale v tomto prípade to tak nebolo. A dnes to prišlo.
Čas dlhého váhania, zvažovania a hlavne hľadania nebol márny. Všetko bolo samozrejme v najväčšom utajení, aby nedošlo k prezradeniu a prípadnému odhováraniu – ale už mi patrí:). Dôležité bolo predstavenie rodičom, ale aj to prišlo veľmi rýchlo...
