Prišiel teda deň štvrtý mesiaca siedmehoa Lodenica na Mlynčoku sa začínala zapĺňať tvárami, ktoré sa v takomrozšírenom počte nestretli pomerne dlho (aspoň čo za svoju pamäť môžemhovoriť). Moje účinkovanie na splave Hrona bolo premiérové, a preto som sao to viac tešil, co se bude dít. Napriek tomu, že môj povoz vypovedalposlušnosť tesne pred odchodom, tak som sa na Mlynčok dostal za pomocikamaráta, ktorý mal cestu do Čierneho Balogu. Po príchode som postupnespozoroval Vikiho a jeho zvyšok príbuzenstva, následne som prešielpredstavením príbuzenstva a známych Evky Dingových;) (je mi ľúto, ale dosťz tých nových mien si nepamätám, resp. sa mi pletú, tak ich radšej nepíšempre istotu:)) a pobral sa dokázať spraviť niečo so stanom.
Moje snaženie bolo úspešné a budovanie stanuprebehlo bez ujmy na zdraví, či mojom alebo iných. Počas vytvárania svojhopríbytku som však spozoroval príchod ďalších „vody chtivých" ako napr. The Šubafamily, medvede s Gabinou, Milovčík group a neskôr hromadne zvaní„dobošovci". Všetci sa hneď púšťali taktiež do stavby svojich obydlí - veľmimoderným a nadčasovým štýlom stavali stan „medvede", keď začali vonkajšouplachtou a potom do nej vbudovali samotné vnútro stanu - bolo tonenapodobiteľné, ale treba povedať, že aj úspešne zvládnuté;) Neskôr za tmyprišli zvýšiť účasť na Splave aj Blahovci a v čase môjho polospánkuaj Maciakovci.
Večer nemohol začať ničím iným ako prípitkamirôzneho druhu, bolo to však pochopiteľné a padlo to vhod, keďže bolotrochu chladnejšie po denných dávkach dažďa. A keďže blogeri potrebujú ajjesť a nielen písať, čítať, rozprávať atď, tak sa začalo aj grilovať maskáa klbásky, kde každý mohol nájsť tú svoju.....samozrejme chuť:). Vyzeralo, že chutilo, lebo míňalo sa veľmi rýchlo, bodaj by aj nie -veď vôňa sa vlnila po celom campe. Nočné, či skôr ranné (?) hodiny sa mi horšieopisujú, pretože mi oči prestali vysielať obraz a išiel som skôr spať, alesluch signály občas zachytil....spievalo sa s nadšením a takýmrepertoárom, že aj náš premiér by mal radosť.
Sobota bola v znamení veľkých športovýchvýkonov, či už na vode alebo občerstvovacích staniciach, všetko všaks mierou. Medvede sú zas o skúsenosť múdrejší, ale je fakt, že by imto išlo... Na vodu sa vydalo viac ako desiatka páľav a dva rafty. Každýišiel podľa svojich najlepších možností, i keď sa sem tam vyskytlo „Janoťahaaaj a nekochaj sa prírodou!!!", ale veď kto by takto nekričal pripredstave vynikajúceho gulášu, ktorý na nás čakal v cieli - bol skutočneskvelý:). A po výbornom pohladeníchuťových buniek sa začala pripravovať istá skupina s divným názvom, ktorúurčite po ich hudobnom maratóne viacerí nebudú chcieť počuť. Čakali sme, žezahrajú na záver aj niečo štýlové od Olympicu ako „Skončili sme jasnázpráva";), ale oni nie...oni končili aspoň hodinu a pol. A keďže sapríliš zhovárať nedalo počas hluku, tak sa hral beachvolleyball, chodilo sa polane, deti (sa) rúbali drevo:D a popritom dodržiaval pitný režim. Noctrvala hooodne dlho, ale treba povedať, že atmosfére to akosi pridávalo...
Nedeľa veru bola ťažká, hlavne z rána pretých čo zotrvali do skorého rána - a vytrvalcov nebolo málo. Mobilizáciaposádok však bola relatívne rýchla, ak berieme do úvahy, že sa jednaloo raňajky, balenie takmer všetkého a prípravy na vodu. Voda teplejšianebola, ale Slniečko prialo a o to krajšie bolo na vode. Niektoríhneď z úvodu skúšali či predsa len tá voda v perejách nie jeteplejšia ako kľudne tečúca, niektorým bolo teplo až neskôr a niektorí sanechladili vôbec, za to skúšali baletné čísla na vode (ako napr. jas Gabinou, ak ich nebolo aspoň 20, tak ani jedna otočka:D). Voda všakstále tiekla správnym smerom až sme sa dostali do BB a poniektorí až doIliašu. Nakoniec sme sa však aj tak väčšina stretla ešte raz v campea s dobrou náladou a peknými spomienkami postupne vybrali nacesty domov. Čo dodať - to, že bolo výborne zúčastneným hovoriť snáď netrebaa že sa tešíme the next year je samozrejmé asi tiež:).