Nie som jediný - ako som aj v úvode spomínal - ktorý sa v dnešný deň opäť vydal na cestu s cieľovou stanicou škola. Našťastie patrím k tým, ktorý sa môžu s touto skutočnosťou ešte nejaký ten čas vyrovnávať. Pre tých neskôr narodených bol však včerajšok posledným dňom, ktorý mali na zmierenie sa so skutočnosťou, že sa zas skončilo voľno na nejaký ten čas.
Alebo to nie je celkom pravda? Sám veru neviem, pretože v posledných rokoch je toho voľna čím ďalej tým viac - rôzne sviatky, prázdniny od výmyslu sveta. Ale veď prečo nie. Ja keď som bol ešte zaraďovaný do kolonky "záklaďák" či "gymplák", tak sme veru tieto dni mali tiež radi:)
Teraz je to však už trochu iné. Ako som už nepriamo spomenul - so skorším či neskorším termínom sa začína pomaličky ďalší rok štúdia. Ale je to predsa každého osobná voľba, či chce alebo nechce študovať a získať vyššie vzdelanie. A na podobnom základe si každý rok hovorím, že snáď bude tento zápis menej komplikovaný, jednoduchší a hlavne rýchlejší. Ktovie čím to je, že každým rokom to trvá akosi dlhšie.
Ako som spomínal trošku vyššie, tak pre mnohých študentov, ktorý dnes začali nový školský rok, sa skončil voľný čas. A to nie je celkom pravda - dnes mali v úvodzovkách deň k dobru. Totiž ja som smeroval ešte len do školy a už chodili po meste húfy stredoškolákov, ktorí už mali "to svoje" za sebou. Márne som dúfal, že to pôjde podobne rýchlo aj v mojom prípade - myslím, že takúto nádej v sebe držala aj väčšina mojich spolužiakov. Nestalo sa.
Neberte to, prosím, ako istý spôsob sťažovania sa a bezduchých výlevov, ale predpokladal som, ako aj po iné roky, že si prídem zapísať do indexu predmety, dostanem prolongačnú známku na preukaz a potvrdím potrebné veci. Opak sa stal pravdou. Všetci do jedného sme museli robiť presne to, čo podľa mňa majú robiť ľudia na študijnom oddelení a doteraz to aj robievali - kontrolovať výkazy o štúdiu a zapísané zápočty, či úspešne zvládnuté skúšky. Zjavne sa im nechce, a tak sa mi zdá, že sa zbavujú zodpovednosti za svoju prácu.
Predmety boli zapísané v časovom rozsahu každého slávy - čiže zhruba pätnástich minút. I keď zapisovanie povinne voliteľných predmetov pripomínalo futbal na základnej škole - všetci na jednej kope - a už vôbec sa nedalo hovoriť o možnosti voľby, skôr o tom, čo zostalo na výber. Prolongačné známky trvali o niečo menej, ale potom nastal zádrhel - potvrdzovanie všetkých papierov bolo spojené s odovzdávaním nami skontrolovaných výkazov, a to bolo viac než kruté pre všetkých. Táto atrakcia školy, ktorú si na nás tento rok vymysleli, trvala asi tri hodiny, pričom ostatné roky to nebývalo dlhšie ako niečo cez hodinku.
A preto sa mi zdá, že namiesto zjednodušovania vybavovania rôznych vecí, či už je to pri začiatku školského roka alebo neskorších vecí, sa čas na tieto činnosti predlžuje a komplikuje. Ktovie na koho alebo na čo sa chcú týmto štýlom podobať? Zaujímavé na tom je, že sa snažia približovať novým štýlom riadenia, organizácie a odstraňovať byrokraciu, ale nejak sa im to samým nedarí v praxi aplikovať.