reklama

Erasmus vo Forli III: Provincia di Ravenna – Brisighella

Prišiel tretí víkend a opäť je tu možnosť vybrať sa do sveta. Tentokrát to bolo malé mestečko Brisighella s bohatou históriou a inak kúpeľné mestečko s milými ľuďmi (nie, že by boli iba tu), ale v takých dedinkách to je akosi viac cítiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Z úvodu trošku prebehnem udalosti, ktoré sa udiali v uplynulom týždni v rámci študijného pobytu. V zásade sa nedá povedať, že by sa dialo niečo výnimočné na začiatku týždňa, najdôležitejší deň čakal v stredu, inak prebiehal kurz podľa stanoveného programu. V stredu bol však podstatne náročnejší deň - jednalo sa hlavne o to, čo všetko budem študovať, samozrejme aj kolegyne, s ktorými chceme prekonať prekážky číhajúce na rôznych predmetoch a ešte rôznorodejších vyučujúcich.

Streda sa niesla v stretnutí s Prof. Bianchinim, ktorý je hlavný človek poskytujúci informácie o programe MIREES, v ktorom sa študuje výhradne v angličtine, čo v našom prípade je dosť žiaduce. Napriek tomu musím povedať, že naše dorozumievanie sa predsa len zlepšuje - naberáme väčšie sebavedomie niečo povedať a v neposlednom rade lepšie rozumieme oproti začiatku, takže pokroky snáď budú pokračovať. Následne po zistení istých podmienok sme pokračovali v zisťovaní aké predmety by nám najviac vyhovovali, kedy začínajú, kto ich učí, kedy končia atď. To však sme už boli na Ufficio didattico - nazval by som to ako študijné oddelenie. To sme však ešte potrebovali človeka, ktorý by sa s nami mohol baviť anglicky...ale aj to nám bolo splnené a ujala sa nás jedna pani, ktorá vysvetlila všetko, čo sme chceli vedieť. Spokojní sme teda odchádzali na hodinu kurzu, keďže už nám v podstate neostal žiadny čas na obed od rána. Medzitým sme si však ešte „odchytili" nášho koordinátora Prof. Gambettu, s ktorým sme sa dohodli, aby nás počkal po kurze - keďže sme s ním potrebovali „hodiť reč". Počkal a boli zrazu štyri hodiny než sa skončil tento kolotoč.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Teraz sa však už idem venovať, čo som vlastne napísal na začiatok tohto článku. Náš výlet teraz prebiehal pomocou autobusu, čo spôsobovalo obmedzený počet cestujúcich. A približne o 9:45 sme sa vybrali smer Brisighella, kde sme zastavili pri veľmi starom Románskom kostole.

Obrázok blogu

A tu už stojíme pred vstupom do kostola, ktorý sa nazýva v angličtine nazýva Mother Church (Pieve Del Tho) alebo v anglickom preklade „kostol matky". Vopred musím povedať, že teraz informácie nebudú také obsiahle a možno aj nie celkom detailné, čo je spôsobené hlavne dosť ťažko zrozumiteľnou angličtinou sprievodkyne.

Obrázok blogu

Po zasadnutí do lavíc, ktoré majú mimochodom každá svoje meno, resp. názov podľa toho, kto v nej sedával, sme už počúvali históriu, ktorú si tento kostol počas svojej existencie prešiel. Samotná budova však nie vždy bola používaná ako kostol a hlavne prešla niekoľkými zmenami, ktoré v súčasnom stave sú v podobe ako boli naposledy urobené v 11. storočí - samozrejme až po renovácii, počas ktorej sa tiež nedalo všetko zachovať pod vplyvom rokov, podmienok, ktoré vládnu v kostole - napriek veľmi teplému dňu vnútri bolo dosť chladno a cítiť bola aj vlhkosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Na zadne stene je možno vidieť útržky z fresiek, ktoré boli odkryté pri renovácii. Môže sa zdať, že je to vcelku nevydarená freska, ktorá nemá žiadnu formu...omyl, je to v dôsledku rôznych požiadaviek, ktoré v danej dobe mal predstavený kláštora.

Obrázok blogu

Na bližšom pohľade na zadnú stenu je trošku lepšie vidieť, že dolná freska zobrazuje Madonu držiacu dieťa a nad ňou je zas freska, kde sú zachované len dve postavy apoštolov, ktoré však kedysi boli po celom oblúku tejto steny. Medzi však týmito freskami je však skutočne len minimálny útržok zachycujúci ruky niečo podávajúce. To znamená podľa toho, čo bolo v danej dobe žiaduce, tak sa robila podľa toho aj výzdoba, resp. fresky kostola. V kostole je dvanásť stĺpov, z ktorých je 8 rovnakých, jeden z ružového mramoru, dva sú čisto z kameňov a jeden je popísaný predošlými myslím, že správcami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Tento stĺp je dôležitý aj z iného pohľadu. Samotný vchod je otočený smerom na Firenze a opačná strana je zas otočená na Faenzu a niekde v miestach daného stĺpu bol kedysi istý bod, ktorý označoval vzdialenosť od Faenzy 8 míľ. Takýchto „kontrolných bodov" bolo v tej dobe veľmi veľa, keďže táto oblasť bola dôležitou obchodnou križovatkou a zároveň konkrétne toto miesto bolo ešte pred tým než sa stalo kostolom v súčasnej podobe akýmsi táborom vojakov.

Obrázok blogu

Na poslednej fotke z kostola je vidieť súhrnný pohľad pri vstupe do kostola a čiastočne jeden z dvojice čisto kamenných stĺpov. Tieto stĺpy majú svoju podobu kvôli rozšíreniu, resp. predĺženiu kostola, ktorý bol dovtedy len po predchádzajúce stĺpy a už nepostačovali priestorové požiadavky, tak prišlo k rozšíreniu približne v 9. storočí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Následne sme sa presunuli priamo do dediny, keďže kostol je trochu mimo. A postupne sme sa hore kopcom presúvali k ďalšej pamiatke. Na námestí Piazza Carducci sa naskytol pohľad na zámok, či hrad (sám neviem) s názvom La Rocca - to však nebol cieľ našej prehliadky (bohužiaľ), v sobotu otvorené nemajú, až v nedeľu doobeda a poobede.

Obrázok blogu

Nakoniec sme sa dostali až k miestu zvanému Antica Via Del Borgo na Piazza Marconi. Táto ulica je tiež známa ako „cesta oslov", keďže tadiaľ chodili karavány do kriedových lomov. Kedysi táto ulica, resp. budova bola jadrom mesta a v minulosti však nemala rovnaký vzhľad.

Obrázok blogu

Súčasná podoba je po úprave. Namiesto spodnej časti (niečo ako garáže), ktorá slúžila ako sklad pre ľudí, ktorí bývali hore, bola kedysi len stena, keďže táto časť mestečka bola jadrom mestského obranného opevnenia. Pri spätnom pohľade môžeme vidieť opäť zámok a budovu radnice - Palazzo Maghinardo.

Obrázok blogu

Pred tým než sme vstúpili do samotného objektu sa nám podarilo stretnú ešte starostu, no nestihol som ho odfotiť :D. No potom sme vyšli na vyvýšené poschodie, niečo ako terasu. V súčasnosti táto budova slúži ako riadny obytný dom s bytmi. Pri prechádzaní smerom na terasové poschodie sa nám ušiel pohľad na zvonicu, resp. hodinovú vežu (La Torre dell´ orologio) postavenú v 1290.

Obrázok blogu

Horné poschodie však v minulosti neexistovalo, bolo postavené kvôli zväčšeniu kapacitných možností. A samotné „terasové poschodie" v súčasnosti vyzerá asi takto:

Obrázok blogu

Potom sme už mali len zastavenie v miestnom obchodíku s ochutnávkou chleba s olivovým olejom (po pravde radšej som to neskúšal, ale vraj to bolo horké). Skupine ruských erasmákov však veľmi chutiloJ. Ja som dal radšej prednosť ochutnávke vína, ktorá s tým bola spojená. Táto časť prehliadky sa konala hlavne kvôli údajne jedným z najhodnotnejších olivových olejov a vín, ktoré sa v tejto oblasti pestujú. Čo sa olejov týka, tak získali aj viaceré ocenenia originality ako aj víno - bolo skutočne dobré (aj pri tých vonkajších minimálne 20 °C).

A to je na dnes všetko...ciaoo tutti...

Juraj Šebo

Juraj Šebo

Bloger 
  • Počet článkov:  46
  •  | 
  • Páči sa:  1x

človek, ktorý má rád veľmi veľa...svojím písaním chcem aspoň trošku priblížiť svoje zážitky, názory - možno neobyčajné, možno banality... Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenáčo oči videli, uši počuli a ..stalo sa vo vlakuSúkromnéErasmák a Bolognazistené z TV alebo kde bolo ..školoviny

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu